Na tatranské pomery dlhá (12 km) dolina oddeľuje dve celkom odlišné krajinné úkazy. Na jednej strane hrdo vystupuje rozložitý masív Kriváňa a v hornej časti mohutný kostrbatý hrebeň Hrubé a druhou stranou sa tiahnu oblé z polovice holé zelené hrebienky Liptovských Kôp.

Kôprová dolina je vo svojej dolnej časti úzka ale vyššie sa značne rozširuje a rozvetvuje do niekoľkých bočných dolín (Temnosmrečianska, Hinska, Nefcerka). Dlhým lesnatým dnom preteká Kôprovský potok, typický svojím širokým kamenitým riečišťom, ešte rozšíreným povodniami v r. 1997. Skalnaté koryto potoka nám pripomína pôsobenie tatranských ľadovcov v podobe obrovských válovou zvaných Medvedí kúpeľ. Dolina je obľúbená aj medveďmi.

V lete je dolina veľmi živá, s množstvom kvetín a rôznej zelene. Je celkovo mimoriadne cenná ako rezervácia vzácnych spoločenstiev.

Dolina má pozoruhodnú minulosť, fungovali tu totiž doly na zlato – v masíve Kriváňa a nižšie. Hľadalo sa aj vo vyšších polohách, ale pre chudobný výnos potom ťažba zanikla (vr. 1788).

Asi v polovici doliny sa do Kôprového potoka vlieva výrazný Nefcerský potok, ktorý padá rastlinstvom z vysokého prahu divokej doliny Nefcerka a v najstrmejšom mieste tvorí Kmeťov vodopád.