Takmer celá je zalesnená, v zime sú tu častým javom lavíny. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominatnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak.

Dolina nemá typický vysokohorský charakter. Nenájdeme tu skalné prahy ani plesá.

V dolnej časti turistická značka (žltá) vedie popri Tichom potoku z veľkej časti zalesnenou dolinou (asfaltová cesta) Bočnou Tomanovou dolinou (červená) zdobenou vodopádom a plieskami rovnakého mena vystupuje chodník do Tomanovho sedla (štátna hranica, nutný návrat tou istou trasou) Pred záverom Tichej doliny vystupuje chodník (žltá) do Suchého sedla, tesne pod vrchol poľského Kasprovho vrchu (!štátna hranica, nutný návrat tou istou trasou!). Neďaleké Ľaliové sedlo tvorí západnú hranicu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.

Pokračovaním doliny (koniec asfaltovej cesty) je Zadná Tichá dolina. Chodník (červená) ňou stúpa do sedla Závory a ďalej do Hladkého sedla s výhľadom do Doliny Pieciu Stawów Polskich (štátna hranica, nutný návrat!). Zo sedla Závory zostupuje chodník (zelená) do Kôprovej doliny.

Východiskom túr do mohutnej Tichej doliny je Podbanské, kde sú i jediné možnosti ubytovania. Vjazd do nej je zakázaný.

Doprava:
• Vlastnou dopravou výjazd z diaľnice D1 v Liptovskom Hrádku na Cestu slobody – smer Pribylina – Podbanské.
• Možnosť využiť autobusové linky.