Územie LIPTOVA bolo osídlené už od praveku, čo dokazujú nálezy neolitického pôvodu (spred 6000 rokov). Významnejšie osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej (1000 r. p.n.l.).

K najvzácnejším nálezom patria bronzové meče tzv. liptovského typu.Veľmi dôležitú kapitolu histórie Liptova tvoria Kelti. Svedectvom trvalého osídlenia je neskoršie pohrebisko z mladšej doby hradištnej ( r.950 – 1200 ) v Liptovskom Michale. Prvýkrát sa Liptov spomína v roku 1231 počas panovania uhorského kráľa Ondreja II. Bohatú históriu dokumentujú aj nálezy na hradoch Likava a na hrade v Liptovskom Hrádku. Územie Liptova sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v polovici 12. storočia.

Samostatná župa vznikla v druhej tretine 13. storočia. Sídlo župy sa po zániku Liptovského starého hradu menilo, najprv to bola Liptovská Mara potom Partizá- nska Ľupča a od roku 1677 Liptovský Mikuláš. Na Liptove žil aj známy slovenský zbojník Juraj Jánošík, ktorého chytili v roku 1713 vo Valaskej Dubovej. Na tomto mieste je v súčasnosti štýlová reštaurácia Jánošíkova Koliba.

Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja Liptova tvorí baníctvo. V 13. storočí v období nemeckej kolonizácie vznikli banícke osady v údolí potoka Boca, kde sa dolovalo zlato, striebro, meď a železo. Z čias hornoliptovského baníctva v 19.storočí. sa zachovala vážnica a zvonica na Maši pri Lipt. Hrádku. V dolnom Liptove sa baníctvo rozvinulo najmä v chotári osady Nemecká (Partizánska) Lupča. V Magurke sa dodnes zachovali zvyšky štôlní a banských ciest. Okrem baníckej histórie je oblasť Liptova známa aj svojimi murármi, traduje sa, že Pešť postavili liptovskí murári.

Súbory tradičných murovaných domov môžeme vidieť v Hybiach a iných murárskych obciach. V minulosti sa obyvatelia Liptova zaoberali hlavne pestovaním obilnín, zemiakov, konope a ľanu, vplyvom kolonizácie na valaskom práve od 13.storočia bol rozšírený aj chov oviec.