Na jar, keď už bolo dosť paše, sa zamiešali medzi ovce aj mladé barany a vyhnali sa pásť. Každý gazda mal záznam koľko kusov oviec dodal na pasenie. Na jeseň sa ovce vracali a evidovali. Správcom salaša bol salašník, inak vážený občan v dedine, ktorého volili gazdovia na jeseň pri rátaní. Okrem účtovných vecí patrilo k jeho hlavným úlohám vybrať vhodných pastierov do funkcie baču a valachov. Hlavným organizátorom života na salaši bol bača. Ovce pásol len zriedka, väčšinou varil a zberal syr, prekladal na lúkach košiare a zabezpečoval stravu. Mal pomocníkov – valachov, ktorí pásli, dojili a starali sa o ovce.

Okrem toho vyrábali aj rôzne praktické veci a potreby(drevené črpáky, lyžice..). Mali svoj plat (tzv. salár), ktorý dostávali v peniazoch a naturáliách. Pri pasení im pomáhali aj honelníci, ktorí sa dojednávali podľa potreby. Neodmysliteľnou súčasťou salaša bola zrubová koliba so šindľovou strechou, obyčajne jednoducho zariadená. Nesmeli chýbať biele valaské psy, pomocníci baču a valachov pri ovciach. K nepriateľom salašov najmä v Račkovej doline patrili medvede. Najúčinnejšou obranou proti ním bolo okrem kriku, brechotu psov a lomozu zvoncov zapaľovanie ohňov okolo košiara. Častokrát sa však medvediemu prepadu nedalo zabrániť a salaš zostal chudbonejší o jednu alebo viac oviec, zvyčajne tých najväčších, a teda najmastnejších.