Pribylinskí pltníci zhotovovali tzv. polplte (z približne 10 m/3 dreva) na suchu neďaleko Podbanského. Z tohto miesta (pltiska) viedli plte dolu prudko tečúcou Belou až do Liptovského Hrádku. Pltníci museli byť silní, obratní a šikovní chlapi, keď chceli za jednu hodinu šťastne doviesť plť do Liptovského Hrádku (pešo to trvá asi 3 hodiny). V prípade potreby vedeli plť zastaviť a ukotviť. V cieli plavby si výdatne zajedli, vyppili a pešo sa vrátili domov.

Pltníctvo patrilo medzi sezónne zamestnania, pričom hlavná sezóna bola od začiatku apríla do konca júna. Po Veľkej noci sa najprv splavovali po jednotlivých kusoch kláty na dosky. Strážnici rozostavení na brehu dávali pritom pozor, aby sa drevo nevzpriečilo, a doplávalo až do Liptovského Hrádku. V máji a júni sa splavovalo dlhé drevo. Na konci pltníckej sezóny sa všetci pltníci aj so ženami stretli u tzv. hlavného faktora, ktorý pripravil záverečné vyúčtovanie a pohostenie. Oslavovať sa však nemohlo dlho, pretože na Pribylinčanov čakala ďalšia sezónna práca -kosenie lúk.