Šesť bočných rázsoch, ktoré vybiehajú južným smerom, oddeľujú Jaloveckú, Žiarsku, Račkovú, Jamnickú, Kamenickú a Tichú dolinu. Zaujímavosťou je, že hlavné končiare Západných Tatier nie sú v hlavnom hrebeni, ale v rázsochách, pričom južnejšie sú podstatne vyššie ako severné. Najvyšším vrcholom je Bystrá (2248 m), po nej nasledujú Jakubiná (2194 m), Baranec (2184 m)…

Veľkosťou a častým výskytom lavín sa Západné Tatry môžu označiť za najlavinóznejšie horstvo
v strednej Európe, pričom najviac lavínami postihovanou je Jamnická dolina. Oblasť Západné Tatry – Juh je vyhľadávaná celoročne turistami, ale i domácimi, pre výborné možnosti turistiky, lyžovania a relaxu.

História Horskej služby Západné Tatry – Juh

Dá sa povedať, že história Horskej služby v Západných Tatrách je viac ako 100-ročná.
Prvé záchranné akcie prebiehali už od roku 1893. Na hľadaní, vyprosťovaní a transporte sa však
do roku 1954 podieľali dobrovoľníci, ako napríklad zamestnanci Lesného závodu, drevorubači alebo občania z blízkych obcí. Až 1. februára 1954 sa rozhodlo, že aj v Západných Tatrách bude zriadená Horská služba profesionálna i dobrovoľná. V roku 1955 sa vytvorila podoblasť Horskej služby (HS) pre Západné Tatry – Juh. V roku 1966 sa začína s výstavbou domu HS V Žiarskej doline, ktorý bol otvorený 1. júla 1969.

V roku 1983 sa vytvára v Západných Tatrách samostatná oblasť JUH a z Vysokých Tatier sa k nej pričlenil okrsok Podbanské. V roku 2003 sa oblasti Západné Tatry – Sever a Západné Tatry – Juh spájajú, pričom náčelníctvo Horskej služby je v Žiarskej doline.